Začiatok roku 2018 bol vcelku krušný, ale cestovanie je veľmi vhodná terapia. Keďže cestovateľská partička tento rok nemohla vycestovať, tak som sa rozhodla, že nepodľahnem a niekam vyraziť musím. A tak som vo februári kúpila letenky pre mňa a maminu. O Portugalsku som snívala už dlhšie a v roku 2018 bolo dokonca zaradené na zoznam TOP destinácii, kam vycestovať v tento rok. Ide o nenápadnú krajinu, ktorá však má čo ponúknuť. Strávili sme tu 12 dní a precestovali sme 2100 km.
Nakoľko cestujeme nízkonákladovo, aj letenky sme prispôsobili tejto požiadavke. Kupujeme letenky za necelých 90eur a letíme z Prahy do Bergama a odtiaľ do Porta a naspäť nás čaká let z Porta do Ostravy s prestupom v Bergame, kde však máme celý deň prestoj.
Hneď po prílete do Porta máme vopred booknuté auto cez Europcar za 153€ + 300€ depozit. Všetko zvládame a zrazu sa ocitáme v novom Renaulte Clio. Nakoľko sa blíži večer, naším jediným bodom dňa je nakúpiť jedlo a nájsť parkovisko, kde to bezpečne odstavíme a prespíme v aute. Na vyhľadávanie parkovísk či kempov je veľmi dobrá aplikácia Park4night, kde sa dočítate aj recenzie od iných cestovateľov. Jedno parkovisko som si vyhliadla za Portom, tak sme tu aj úspešne odparkovali. Trocha nás prekvapilo počasie, nakoľko sme mali najmä letné oblečenie, vonku bolo asi 15 stupňov, fúkalo a bolo sychravo. V aute sa spalo zle, lebo po sklopení zadných sedačiek bol medzi kufrom a zadným priestorom asi 10 centimerový rozdiel, ktorý sme vystlali balíkom toaleťáku a ruksakmi. Pri upratovaní auta na parkovisku nás vyrušil obrovský pes, ktorý preskočil cez plot z neďalekého domu. Nebolo nám všetko jedno, avšak prestali sme ho baviť a išiel nazad domov.
DEŇ 1 – SAO JAOCINTO DUNES, AVEIRO, COIMBRA
Po plytkom spánku nás čakal prvý deň objavovania. Najprv sme si naplánovali návštevu prírodnej rezervácie Sao Jaocinto. Rezervácia sa nachádza v blízkosti oceánu a nachádzajú sa tu pieskové duny s pôvodnou vegetáciou. Rezeváciou vedie turistický chodník a základný okruh sme prešli asi za hodinku a pol.
Celý čas sme tu nikoho nestretli, boli sme tu sami a správca. Pri vstupe do rezervácie je aj pracovisko správcu, kde vám poskytnú základné informácie. Ďalším bodom malo byť mesto Aveiro, avšak v tejto lokalite sa nachádza spleť zátok a kanálov, takže keby chceme ísť po pevnine, musíme to obchádzať a stratíme tak možno dve hodiny času. Tak sme zvolili možnosť neďalekého trajektu z dedinky Sao Jaocinto do dedinky Barra (cesta trvala cca 15 minút, cena 8,2€ auto+2osoby). Po vylodení sme sa presunuli asi 10 minút do centra mesta Aveiro, kde sme zaparkovali na veľkom bezplatnom parkovisku. Keď som čítala rôzne cestovateľské stránky o Portugalsku, tak som sa dočítala, že je bežným javom vidieť ponevierajúcich sa mužov po parkoviskách, ktorí vyzerajú dosť pochybne. Ponúknú sa však, že vám za nejaký poplatok budú strážiť auto proti možnej krádeži. My sme však ich služby nevyužili a tak sme sa vybrali najprv obzrieť starú vlakovú stanicu, na ktorej sa nachádzajú pekné maľby (azujelos). Azujelos uvidíte takmer v každej portugalskej dedinke či meste ako výzdobu budov, od malých až po obrovské mozaiky. Nás to veľmi uchvátilo.
Odtiaľto sme sa presunuli cez hlavnú tepnu mesta Avenida Doutor Lourenço Peixinho k historickému centru mesta. Samotné centrum je malé, skladá sa z pár uličiek a chodníkov popri kanáloch. Aveiro je prirovnávané aj k Benátkám v menšom vydaní. Hlavnou atrakciou sú pestrofarebné loďky, ktorými sa môžte plaviť po kanáloch. V meste nájdete pestro farebné budovy, zašité kaviarne a obchody so suvenírmi.
Samotné mestečko je príjemné na prechádzku, ktorú zvládnete za dve hodinky. V porovnaní s inými mestami, ktoré sme navštívili, to však v nás nezanechalo až taký dojem. Popri vodných kanáloch sa vraciame k parkovisku a presúvame k ďalšiemu bodu nášho putovania – mesto Coimbra. Aby sme sa vyhli problému s parkovaním v centre mesta, auto nechávame na druhej strany rieky. Pozdĺžne parkovanie sa tu javí ako bezplatné. Máme tu aspoň pekný výhľad na celé mesto a pešo je to asi 10 minút do centra.
Coimbra je známa ako univerzitné mesto, nachádza sa tu najstaršia univerzita v krajine a univerzitné budovy dýchajú históriou. Čim vyššie stúpate od rieky mestom nahor, tým staršie budovy sa okolo vás nachádzajú. Kľukaté uličky skrývajú aj krásnu kostoly, katedrály, univerzitné budovy, ale aj kaviarne a reštaurácie.
Keď budete v akomkoľvek portugalskom meste, určite si sadnite na kávu s ich typickým koláčikom pastel de nata. Jednak je to cenovo dostupné (káva s koláčom od 1€) a na druhej strane veľmi veľmi chutné !!!!
Asi po dvoch hodinách motania sa v meste sa pomaly museli presunúť ďalej a to do kempu. Mali sme vopred vyhliadnutý kemp a cesta k nemu mala trvať ešte 1-2 hodinky. Našli sme si pokojný kemp v dedinke Foz de Alge pri rieke Rio Zezere. Bola to veľmi dobrá voľba, lebo kemp bol úplne prázdny, krásny, čistý, pokojný, s bazénom a milými domácimi. Nakoľko boli v plnom prúde Majstrovstvá sveta vo futbale, domáci uprene sledovali derby do Španielskom a my sme sa konečne osprchovali a v kľude vypili prvé dúšky portugalského vína.
Pani domáca oslavovala zrejme aj narodeniny, lebo celá rodina jej večer gratulovala pri bazéne a na tú počesť sme si pozreli aj ohňostroj, ktorý pre ňu nachystali, tak sme to mali aj kultúrnym programom.
DEŇ 2 – TOMAR, FATIMA, BATALHA, NAZARÉ
Vyspaté do ružova sa presúvame do mesta Tomar, ktoré je známe najmä nádherným templárskym chrámom Convento de Cristo, ktorý je zapísaný aj v UNESCO. Parkujeme opäť na veľkom bezplatnom parkovisku. Prechádzame sa najprv malým námestím s pekným kostolom a odtiaľ sa presúvame hore na vrchol, kde sa nachádza samotný chrám, ktorý od roku 1159 patril templárom.
V chráme určite nevynechajte najznámejšie okno krajiny – Manuelské okno, ktoré je vrcholným dielom portugalskej gotiky nazývanej aj manuelský sloh.
V chráme strávite kľudne aj dve hodiny, mám množstvo izieb, podlaží, nádvorí a naozaj je tu čo obdivovať, my sme boli veľmi milo prekvapené a určite vstupné 6€ na osobu určite stálo za to. Človeka zamrazí už len pri pomyslení, že sa tu niekedy prechádzali členovia templárskeho rádu alebo tu plánoval svoje moreplavecké výpravy významný objaviteľ Henrich Moreplavec, ktorý síce na mori nikdy nebol, ale pripravil výpravy, vďaka ktorým boli objavené Azory, či Madeira.
Cestou z Tomaru fo Fatimy sa hneď za mestom Tomar nachádza krásny akvadukt, ktorý naozaj stojí za zastavenie. Akvadukt je vo veľmi zachovalom stave a jeho poslaním bolo zásobovať práve chrám v Tomare pitnou vodou.
Odtiaľto sa presúvame do pútnického miesta Fatima. Parkovanie je tu veľmi jednoduché a prehľadné, okolo celého hlavného námestia sú pekné a veľké parkovacie plochy obklopené parkom, stromami, kde ľudia trávia svoj čas s najbližšími. Vonku je veľmi teplo a tak ľudia piknikujú pod stromami, niektorí spia na dekách, je tu na prvý pohľad dobrá atmosféra, čo sa nám páči. Berieme vodu, foťák a ideme sa prejsť po hlavnom námestí pred Bazilikou Panny Márie Ružencovej, ktorá je hlavnou dominantou.
Ak by niekoho zaujímalo a nepočul ešte o tom, čo sa vlastne stalo vo Fatime a prečo je to významné pútnické miesto, nech si prečíta články.. Aj pre mňa ako ateistu, to bolo veľmi zaujímavé a cítila som sa tu veľmi dobre. Poprechádzali sme sa po námestí, ľudia sa tu hemžili ako mravce a tí najvernejší išli ku katedrále po kolenách po vyznačenej línii.
V okolí bolo cítiť spálený vosk zo sviečok, ktoré sa pálili v neďalekej kaplnke. V meste sa v určitých intervaloch konali bohoslužby vždy na inom mieste, ľudia tak kolovali medzi týmito miestami. My sme po prehliadke a nasatí príjemnej atmosféry tohto miesta nasadli opäť do auta a išli do neďalekého mesto Batalha, kde sa nachádza ďalšia UNESCO pamiatka. Po asi 20 minútach cesty parkujemezadarmo neďaleko futbalového štadióna. Je to len pár minút od námestia s dominantou mesta – kláštorom. Tento dominikánsky bol založený v roku 1386 kráľom Jánom I. na pamiatku víťazstva v bitke pri Aljubarroty, v ktorej sa rozhodovalo o nezávislosti Portugalska na Kastílii. Kláštor je naozaj monumentálny, dovnútra sa však platí vstupné a už sa nám to zdalo veľa, tak sme ho poobdivovali len zvonka.
Pre kláštorom sa nachádza aj socha významnej osoby portugalských dejín – Nuna Álvaresa Pereiru, vďaka ktorému došlo k osamostatneniu Portugalska od Kastílie.
Nakoľko bol čas obeda, vyhladlo nám a tak sme hľadali lacnú reštiku, kde by sme zjedli aspoň polievku. Našli sme niečo ako vývarovňu, fast food, kde mali hotové jedlá a my sme len ukázali, čo chceme. Dali sme si tresku na jeden z tisíc spôsobov, ako sa v Portugalsku robí, už si presne nepamätám, ale bolo to dobré a lacné. Centrum mestečka je inač malé, za hodinku to máte prejdené, keby ideme však dnu do kláštora, je to na dlho. My sme sa chceli ešte presunúť k pobrežiu, konkrétne k dedinke Nazaré. Táto dedinka je známa najmä pre surferov, nakoľko tu vedia byť dosť vysoké vlny. Jedného času tu bola zosurfovaná najvyššia vlna. Zaparkovali sme neďaleko starého majáku, kde vedie úzka cesta, ale bez problémov sa dá zastaviť vedľa cesty. V majáku sa v súčasnosti nachádza surferské múzeum. Je odtiaľto pekný pohľad na niekoľkokilometrové pláže pod mestom.
Presunuli sme sa ďalej autom asi pol hodinku na juh do mestečka Peniche, kde sme v kempe prečkali noc (9,2€/2osoby, stan, auto). Toto pobrežie nie je rajom pre surferov len tak pre nič za nič. Naozaj tu stále fúka a dosť silno. Preto bolo aj trocha problematické postaviť stan, najmä keď v celom kempe je podložím piesok. Síce spíte na mäkkom, ale odporúčam si pribaliť do batožiny kladivo a hlboké kovové kolíky. My sme mali iba plastové, lebo by nám kovové asi neprešli v príručnej batožine. Potom pomôžu jedine veľké kamene, o ktoré zachytíte lanká stanu. Tak sa nám to nejako podarilo a stan to ustál. V kempe boli celkom slušné sprchy, ale keďže bol kemp blízko cesty, bolo tu dosť rušno, preto štuple do uší sú povinná výbava.
DEŇ 3 – PENICHE, OBIDOS, MAFRA
Ráno skoro odchádzame a vraciame sa pár kilometrov nazad do vnútrozemia do mestečka Obidos. Toto mesto je známe svojimi úzkymi uličkami uprostred opevneného centra mesta, hradom, či višňovým likérom podávaným v čokoládovom kalíšku nazývaný Ginja. Parkujeme zadarmo na veľkom záchytnom parkovisku neďaleko vstupnej brány do mesta. Mesto hneď očarí svojou atmosférou, malými obchodíkmi, kaviarňami, postaršími domácimi, ktorí posedávajú na múroch a pozorujú okolie.
Vstupujeme do opevnenia a prechádzame uličkami, hneď vás predajcovia ponúkajú miestnym nápojom, tak samozrejme hneď testujeme.
Na konci “pešej zóny” sa dostanete ku hradu a odtiaľ sa viete napojiť na hradby a vychutnať si tak pohľad na toto malé mestečko zhora.
V mestečku sa motáme asi 2 hodinky, dávame si aj polievku a kávu a presúvame sa do ďalšieho mesta – do mesta Mafra. Po ceste sa však na vrcholkoch okolitých zvlnených kopcov sem-tam zjavia pozostatky veterných mlynov. Jeden však na nás kričí už z diaľky a je vidno, že je zrekonštruovaný a udržiavaný, tak sa k nemu snažíme dostať bližšie. V mlyne je dokonca i jeho majiteľ, tak sa mu prihovárame, avšak nevie nič anglicky a tak sa len rukami – nohami a úsmevom dorozumievame a púšťa nás pozrieť sa i dnu. Je to celkom zaujímavý zážitok vojsť takto do histórie mimo davy turistov.
Mesto Mafra je od Obidosu vzdialené asi 70 km a nachádza sa tu kráľovský palác, ktorý je považovaný za jednu z najväčších budov v krajine a jeden zo siedmych divov Portugalska. Tu sme sa chvíľku poprechádzali a oddýchli v chládku, keďže vonku vládla horúčava.
Pomaly ale isto sme sa opäť blížili k pobrežiu, kde sme si užili západ Slnka na plážach v okolí strediska Ericeira.
DEŇ 4 – SINTRA, CABO DA ROCA
Na ďalší deň sme mali vcelku náročný program. Čakala nás prehliadka jedného z najnavštevovanejších miest v Portugalsku – sídlo kráľov a šlachticov – SINTRA. Keďže toto miesto býva celoročne preplnené, vybrali sme sa sem mimo víkendu a hneď skoro ráno, aby sme zaparkovalia chytili autobus, ktorý zváža turistov z dolnej časti mesta do kopcov, kde sa nachádzajú paláce a záhrady. Nie je dobrý nápad ísť hore autom, lebo je tam problém s parkovaním. Nakoľko Sintra je obrovská, človek by sa tam nenudil aj 3 dni, tak si vyberáme len zopár vecí, keďže máme na to len jeden deň. Ako prvé ideme prezrieť hlavnú atrakciu – rozprávkový palác Pena a jeho záhrady. Do samotného paláca sa platí vstupné, ale nám stačilo vidieť jeho vonkajšie nádvoria a záhrady, kde bolo nižšie vstupné. Treba uznať, že zámok takých tvarov, farieb a štýlov človek nevidí každý deň. Miestami človek váha, či je to gýč alebo či je to naozaj tak krásne.
Aj keď sme tu boli hneď z rána, davy turistov sa začali pomaly kopiť. V záhradách však potom zrelaxujete a užijete si chládok, vlhko, ticho a exotiku.
Človek sa síce uchodí, preto je dobré mať vhodnú a pevnú obuv. Záhradami sme sa presunuli k spodnej bráne a odtiaľ sme si to namiereli peši cez lesík k ďalšiemu palácu – Quinta Regaleira. Tento palác so svojim záhradami je známy najmä svojimi hlbokými studňami, do ktorých sa dá zísť a následne medzi nimi prechádzať podzemnými chodbami, je to naozaj zážitok. Tieto záhrady nie sú až tak veľké, ale je to dosť veľké bludisko na to, aby ste sa aspoň jeden krát stratili.
Po celom dni chôdze v teplotách nad 30°C a v kopcoch sme už toho mali naozaj dosť, tak sme sa pomaly vydali k autu. Prechádzali sme ešte okolo Národného paláca, ktorý je tiež nezvyčajný svojimi tvarmi.
Sintra určite stojí za návštevu, lebo sa tu ocitnete akoby v rozprávke medzi palácmi, zámkami, jazierkami a kráčate pomedzi ne a zrazu sa premiestnite to záhrad pripomínajúcich džunglu. Zo Sintry nás čakal asi pol hodinový presun autom k najzápadnejšiemu bodu Portugalska ale i Európy – Cabo da Roca. Pre mňa, povolaním geografa, to určite bola zaujímavá návšteva, keďže sa o tomto bode učí niekoľkrát. Opäť tu však boli davy turistov, ale zaparkovať sa dalo relatívne dobre, to je výhoda Portugalska, že všade majú vyriešené parkoviská, odstavné plochy a zadarmo.
Keď tu už budete a máte čas cca hodinku na zachádzku, tak sa prejdite asi 20 minút peši na neďalekú pláž Praia da Ursa, vedie tam poľná cestička a dostanete sa na vyhliadku na pláž a tento výhľad určite stojí za to a oddýchnete si tu od davov.
DEŇ 5 – LISABON
Nakoľko už bolo veľa hodín, pomaly sme sa museli presunúť do kempu. Jediný kemp v blízkosti bol kemp Guincho, ktorý patril do siete kempov Orbitur, preto bol aj drahší, ale nemali sme na výber. Skoro ráno sme sa presunuli do mesta Carcavelos na vlakovú stanicu. Nakoľko sme mali v tento deň prejsť pamiatky v Lisabone a nechceli sme sa motať autom po meste, tak sme zvolili jednoduchú a veľmi pohodlnú variantu. Auto sme odparkovali v tomto malom mestečku odkiaľ premávajú vlaky do Lisabonu cca každú pol hodinku. Parkovanie na celý deň vyšlo pár centov, spiatočný lístok nám rovno platil aj na metro. Vystúpili sme na hlavnej stanici Cais do Sodré takmer priamo v centre mesta. Najprv sme sa vybrali pomedzi staré ošarpané budovy starého mesta k známej “zubačkovej” lanovke ukrytej medzi domami.
Tá nás vyviezla do “horného mesta”. Kedže mesto je umiestnené na návrší, všetko je tu z kopca a do kopca. Nie je tu nejaké centrálne námestie, objavovať musíte pamiatky skryté v uličkách, či menších námestičkách v historickej časti Alfama. Tam vás odvezie klasická stará žltá električka.
Mesto musíte naozaj objavovať, mať oči otvorené. Vo vrchnej časti mesta nájdete rôzne vyhliadky, ale svoje čaro majú i staré ošarpané steny domov. Určite si pozrite katedrálu či námestie Praca do Comercio.
Za návštevu stojí aj časť Lisabonu – Belém. Je síce troška od ruky, ale chodia sem dosť často autobusy MHD. Cesta trvá asi pol hodinku. Je to ako malý štát v štáte s krásnymi historickými pamiatkami – Jeronymos Monastery, veža Belém, pamätník moreplaveckým výpravám Descobrimentos, či iné parky, kaviarne a vyhliadky.
Kúsok odtiaľto je asi 10 minút peši vlaková stanica, odkiaľ sme chytili vlak naspäť do mestečka, kde sme mali odparkované auto. Opäť náročný deň, dochodené, unavené aj z tepla, ale plné zážitkov. Sadáme do auta a musíme ešte prejsť celým Lisabonom a vymotať sa smerom na juh, čo sa nám aj darí.
DEŇ 6 – ODDYCH NA POBREŽÍ
Tento deň sme si zvolili oddych a pomalý presun na juh po pobreží Atlantiku a robili sme si zastávky v vyhliadkach, miestach, ktoré sa nám páčili. Deň sme skončili západom Slnka na pláži Monte Clerigo v Aljezur.
Ďalší deň nás čakala južná časť západného pobrežia s krásnymi vyhliadkami, turistickými trasami a samozrejme plážami, na ktorých sa väčšinou vždy bláznili surfisti. V okolí dedinky Carapateira je niekoľko značených chodníkov, ktoré vás prevedú po pobrežných vyhliadkach, my sme si prešli len zopár. Nezabudnite si vziať dostatok pitnej vody. Na asi dve hodinky sme zakotvili na krásnej pláži Praia da Bordeira a sledovali surfistov.
Na celom pobreží fúka veľmi silný vietor od Atlantiku, treba si dať preto aj pozor, aby vás nespálilo, lebo je to veľmi klamné, človek si myslí, že veď nie je tak teplo, ale opak je pravdou. Potom sme sa ešte zastavili na výbežkoch Cabo de Sao Vicente a Sagres.
Ďalší deň nás čakalo južné pobrežie, najnavštevovanejšie z celého Portugalska – región Algarve. Tu je asi každých 5 kilometrov pláž, ktorá stojí za návštevu, my sme si vybrali opäť len zopár zastávok – napr. Praia do Camilo v meste Lagos, jaskyňu Benagil, ktorú sme si pozreli len zhora a na pláži Carvoeiro sme sa aj odhodlali a naplno si užili ľadové vlny Atlantiku.
Tento región je naozaj veľmi teplý, slnečný a menej veterný ako západné pobrežie. Tento deň sme si to teda užili naplno, až sme sa presunuli za Faro, kde sme prespali v kempe. Kľudne ti na tomto pobreží vieme predstaviť i viac dní len tak vegetiť.
DEŇ 7 – PREJAZD VNÚTROZEMÍM, EVORA
Ďalší deň sme sa museli celkom dosť posunúť smerom na sever do vnútrozemia, cieľom bolo mesto Evora a priblížiť sa čo najviac k mestu Cestaleo Branco, takže viac ako 400 km. Evora bola niekde v polovici, tak sme tu aspoň nabrali nové sily, aj keď vonku sa teploty pohybovali okolo 40°C. Vnútrozemie naozaj veľmi suché, horúce, treba na to dať pozor. V podstate prechádzate po ľudoprázdnych cestách, okolo vás sa mihajú korkové duby, z ktorých vyrábajú najmä korkové štuple, ale aj kadejaké suveníry.
Mesto Evora je v podstate menšie mestečko uprostred ničoho, ale významné ja najmú zachovalými rímskymi pamiatkami.
Poobede nás čakala druhá polka cesta k mestu Castelo Branco, kde sme mali vyhliadnutý kemp. Nakoľko sa jedná o mesto mimo turistických trás, tak aj v kempe boli prekvapení, že tam vidia turistov. Boli tu len miestne deti v tábore a my. Tomu zodpovedala aj veľmi nízka cena.
DEŇ 8 – MONSANTO, SELLA ESTRELA
V tento deň sme si chceli prezrieť dedinku učupenú medzi obrovskými skalami, ktorá vyzerá ako z rozprávky. Opäť sme tu boli len my ako turisti. Zaujali nás fotky na internete a preto sme sa sem vybrali. Určite to bolo zaujímavé, ale neviem, či až na tak veľkú odbočku z našej trasy.
Nad dedinkou sa nachádzajú pozostatky hradu, opevnenia a v samotnej dedinke sú už len obrovské balvany a pomedzi sa uložené kamenné domce.
Po prehliadke dedinky sme sa vydali cez najvyššie pohorie pevninského Portugalska – Sella Estrela a to priamo na najvyšší vrch, kam vedie aj asfaltka. Pohorie samo o sebe nepekné, len pár úsekov stálo za zastavenie, inak mesačná vyprahnutá krajina.
Samotný vrchol nezaujímavý s podivnými budovami, obrovským parkoviskom a pár snehovými poliami. Tak sme si aspoň prešli malým extrémom zo 40° teplôt do snehu.
Potrebovali sme sa dostať čo najbližšie k mestu Guimaraes, čiže cca 250 km po kľukatých cestách, chceli sme sa vyhnúť poplatok za diaľnice, ale potom sa to už nedalo vydržať, tak sme išli niektoré úseky po diaľniciach. Do mesta prišli vo večerných hodinách, ledva sme postavili stan v kempe a zaspali od únavy.
DEŇ 9 – GUIMARAES
Pol dňa sme mali na prehliadku mesta, ktoré sa považuje za kolísku portugalského národa, lebo sa tu narodil 1. portugálsky kráľ. Na hradbách je aj nápis “Tu vzniklo Portugalsko”. Centrum mesta je zapísané v Unescu najmä kvôli svôjmu stredovekému rázu.
Poobedie sme mali vyhradené na presun k Portu a upratanie auta, nakoľko sme ho mali vrátiť na letisku v požičovni. Metrom sme sa potom presunuli do centra Porta, kde sme mali zajednané ubytovanie hosteli. Našťastie bolo neďaleko metro stanice, tak sme sa nemusli s tými ťažkými batohmi ťahať ďaleko. Hostel bol výborný – čistý, tichý, mali sme aj súkromie, aj keď nás bolo na izbe 6. Odporúčam Oporto City Hostel – premenovaný v súčasnosti na Supernova. Konečne sme sa teda vystreli na posteli a poriadne si oddýchli. Posledný deň nás čakala prehliadka Porta, na ktorú sme sa veľmi tešili.
DEŇ 10 – PORTO
Porto nás veľmi očarilo, určite viac ako Lisabon, aj keď domy pôsobili ošarpane, špinavo, všetko tam dávalo zmysel a malo to svoje čaro. V meste je všetko relatívne dostupné aj peši. Opäť treba chodiť, objavovať, mať oči otvorené, ale za naj považujeme určite pohľad na most Louisa I. z vinárskej časti Vila Nova de Gaia, katedrála, či len také túlanie sa uličkami. Je tu aj najviac suvenírových obchodov, takže si tu človek príde na svoje, nájdete tu krásne suveníry, aj keď v každom obchode majú vlastne stále to isté. Určite si vychutnajte aj pohár portského vína niekde na terase, alebo kávu s koláčikmi.
Porto nás dostalo, určite by sme sa vedeli vrátiť. Večer sme vzali batožinu z hostela a presunuli sa na letisko, kde sme strávili noc, lebo ráno sme leteli do Milána, kde sme mali deň prestoj a tak sme si odbehli do mesta pozrieť slávnu katedrálu a potom sme opäť strávili noc na letisku v Begrame a konečne domov! Leteli sme do Ostravy, kde nás vzal kamarát Tono na vlakovú stanicu a odtiaľ konečne naozaj domov.
Ubytovanie
Celý pobyt sme riešili nízkonákladovo, t.j. prvá noc v aute, zvyšok v kempoch, v Porte sme spali v hosteli a potom na letisku. Kempovanie v Portugalsku je úplne vhodné, keďže sa tu nachádza sieť kempov, ktoré sú veľké, dobre vybavené, čisté a aj cenovo dostupné. Ceny za dve osoby, auto a stan sa pohybovali od 7,75€ až po 24,5€, samozrejme v závislosti od lokality a vybavenia. V Porte vrelo odporúčam hostel Oporto City hostel, ktorý je hneď vedľa stanice metra Trindade, takže sa ľahko dostanete aj na letisko a do mesta kľudne zájdete aj peši. Za dve osoby v zdieľanej izbe sme platili 24€. Izby však boli riešené tak, že boli rozdelené na bunky, kde bola pre dvojicu posteľ, poličky, zásuvky, bunku ste si mohli zastrieť závesom a mali ste tak relatívny kľud a súkromie.
Kempy sú krásne, veľmi dobre vybavené a cenovo dostupné. My sme však nemali to šťastie využiť ich vybavenie naplno, častokrát mali bazény, ale nemali sme sa kedy okúpať.
Jedlo
Jedlo sme kupovali v potravinách, kde sa dalo veľmi dobre nakúpiť základné potraviny. Ceny boli podobné ako u nás, niečo drahšie, niečo lacnejšie. Supermarkety boli v každom väčšom meste. Obedy v reštauráciach boli drahšie, ale polievku sme si dali takmer každý deň. Pokiaľ sa človek trocha zabehne, tak sme našli aj reštaurácie, kde bolo menu za 5€ naozaj so všetkým v cene (aj pivo, aj pálenka, aj dezert)
Šoférovanie
Po Portugalsku sme prešli cez 2000 km a jazdilo sa mi veľmi dobre. Mám pocit, že všade sa jazdí lepšie ako na Slovensku, kde sú denno denne smrteľné havárie. Vodiči boli normálni, samozrejme, že sem tam niekto zatrúbil, ale nemali sme žiaden konflikt, ani problém. Treba si zvyknúť na všade prítomné dvojprúdové kruhové objazdy, kde však dávajú smerovky doľava, keď pokračujú v jazde cez kruhový a keď smerovku nedajú, tak vtedy kruhový objazd idú opustiť. Taktiež v dedinkách, kde ani pes neštekol, boli na každom kroku semafóry, ale ich význam sme zistili až neskôr. Išlo o spomaľovacie semafóry, t.j. ak ste šli predpisovo, mali ste stále zelenú. Ak ste šli rýchlejšie, boli ste zosnímaní a preto naskočila červená a museli ste čakať. Celkom účinné. Vrámci šetrenia sme obchdázali diaľnice, niekde to bolo v pohode, ale niekde sa to ozaj neoplatilo, lebo ste sa krútili cez pahorkatiny úzkymi uličkami a nekonečnými zákrutami. Sem tam vybehli na diaľnicu, kde pri prejdení mýtnej brány nám v aute zapípal senzor a tým nám akoby naúčtoval poplatok, ktorý bol napísaný na tabuli (približne 2€ za cca 10 km úsek). V aute preto musíte mať tento senzor, aby vám to malo kde načítavať.
Navigácia
Počas celého pobytu sme neustále používali aplikáciu Maps.me, v ktorej som si vopred uložila body, ktoré chcem navštíviť a jednoducho sme sa potom nechali navigovať. Rovnako sme pomocou aplikácie vyhľadávali parkoviská, obchody, benzínky alebo kempy.
Rozpočet pre dve osoby
Letenky 178€
požičanie auta 156€
benzín 121€
kempy+hostel 174,2€
jedlo 156€
suveníry 42€
Praha odlet 40€
Miláno prestoj 41,5€
diaľnice 4€
hromadná doprava 49,8€
vstupy 42€ (Tomar 6€/osoba, Pena 7,5€/osoba, Quinta Regaleira 6,5€/osoba, surfárske múzeum Peniche – 2€/osoba)
káva, občerstvenie 46€
Ostrava-domov 28,7
SPOLU 1082 €